2 - Naruto

30. května 2009 v 16:53 | Gaou-san
Druhy diel Ankoku
s názvom Naruto

" Fajn , hurá do Japonska" Mama ma objala. " Uvidíš že sa ti tam bude páčiť" Dúfam že má pravdu. Keď sme sa dôkladne vystískali mama vzala telefón a volala tej jej kamarátke. Počúvala som ich rozhovor .
" Mikoto?"
" Ah Haruko to si ty?"
" Áno platí ešte tá ponuka?"
" Jasne " zasmiala sa" odháňam odtiaľ ľudí ako sa len dá"
" Ďakujem Mikoto vezmeme to , aj Sakura súhlasí"
" Výborne pozdrav ju"
" Jasne a ešte raz ďakujeme"
" Niet začo už sa na vás teším"
Rozlúčili sa. Mama sa na mňa obrátila. " Mami? A tá Mikoto vie že som..."
" Áno vie" prerušila ma " a nerobí jej to problém vlastne práve preto
mi o tom dala vedieť. Sú tam najlepšie školy pre nevidiacich. A ešte k tomu mi ponúkla miesto v nemocnici kde pracuje.
"
Trošku mi to zdvihlo náladu. Celkom rada som chodila do školy. Učila som sa na výbornú takže toto bola výhoda. A mama by si našla prácu ktorá by ju bavila. Potom mama ešte volala na letisko. Odlietame už dnes večer. Mali voľne presne tri miesta takže dve sme už zabrali mi.
Mama mi pomohla s balením.
O ôsmej sme už stáli na letisku. Prešli sme kontrolou a pobrali sa do lietadla. Mali sme druhú triedu. Sedeli sme ale
oddelene. Nejako som sa dotrepala s pomocou letušiek na miesto. Sedela som pri okne. Vedľa mna sedel daaky teenager. Bolo to cítiť s jeho výraznej vône -AXE . Poznala by som ju aj na tri kilometre. Presne takú používal Toshi. Zosmutnela som.
Onen teenager sa mi prihovoril.
" Je ti niečo?" Zdvihla som hlavu. Asi zbadal že som slepá lebo sebou mierne trhol. Potom sa ale znova priblížil. " Prepáč" ospravedlnil sa. " Nič sa nestalo" odvážila som niečo povedať.
Pocítila som jeho ruku na mojej. Chytil ma ako pri pozdrave " Ja som Naruto Uzumaki, DATTEBAYO" vravel to s takým optimizmom aký som ešte u nikoho necítila. Stisla som mu ruku. " Sakura Haruno" predstavila som sa. " Ehm, ty si slepá však?" myslela som si že sa to spýta. " Áno som"
" Páni" zajasal. Nechápala som jeho reakciu. Zvyčajne sa po tomto zistení nikto so mnou nebavil. Tvár som zvraštila do nechápavého výrazu. " No myslel som že ehm .. " koktal. " robí to problémy nie?" vravel to milo. Nie s odporom ako u väčšiny. " No už som si zvykla" rovnako milo som odpovedala.
" A ako sa ti stalo, teda ak sa môžem spýtať?" Jemne mnou striaslo" Autonehoda"
.
" Aha , a bývaš v Japonsku? " bola som rada že zmenil tému. " Nie sťahujem sa tam"
" Yahooooooo ja tam bývam" Usmiala som sa. " Budeme kamoši?" nevedela som čo povedať. " J-ja rada" vykoktala som so seba " Hihi" zasmial sa a ja s ním. Zastrčila som si do uší mp3 a započúvala som sa do nejakej smutnej. Tie som od vtedy počúvala stále. Po chvíli som ucítila niečiu ruku na svojom ramene.
Zľakla som sa. " Klud Sakura-chan to som len ja" Sakura-chan? Tak mi ešte nikto nepovedal. " Čo sa deje Naruto-kun?"

" Nieeeeee žiadne kun "
Vravel to ako malé decko. Vždy keď niečo trepol tak ma rozosmial. " Tak čo sa deje Naruto?" opravila som sa stále sa smejúc. " Volá ťa asi tvoja mama"
" Asi moja mama?"

" Má rovnako ružové vlasy"
" Aha fajn" otočila som sa. Sedela podľa Naruta tri miesta za nami. Hodila mi krabičku s tabletkami ktoré som mala v jej kabelke. Letuška mi doniesla - na Narutovu žiadosť pohár vody. Vybrala som jednu tabletku a zhltla ju. Následne som ju zapila vodou. " Na čo ich máš?" pýtal sa Naruto. " Ani neviem , niečo proti bolesti."
" Proti bolesti? Niečo ťa bolí?"
" Nie , nie no teda zatiaľ. Po nehode mávam také menšie záchvaty a tie vyvolávajú bolesť v hlave"
"No počkaj chvíľu kým i to zapne" zase som sa zasmiala. Zvečerilo sa. Cítila som únavu. Zaspala som.
Prebudila som sa na niečom mäkkom. A sedačka to určo nebola. " N-Naruto??" odstrčila som sa od môjho vankúšika. " Gomen "
" V pohode"
Vydýchla som si. Už sme leteli
dobrých 14 hodín a za chvíľu by sme mali pristávať.
Naruto sa ponúkol že nám s mamou pomôže s vecami. Síce som odporovala ako sa len dalo on sa nedal. Po pristátí ku mne pribehla mama. " Tak čo Saky pripravená?"

" Jasná vec , DATTEBAYO"
odpovedala som tak aby to DATTEBAYO počul Naruto. Ktorý sa začal smiať.
A ako povedal tak nám s tými kuframi pomohol. Mama mu chcela dať aj peniaze ale on nechcel . " Tak Naruto dúfam že sa ešte stretneme"
preniesla som keď som už sedela v taxíku. " To si píš Sakura-chan aj si ta nájdem , DATTEBAYO." Auto vyštartovalo. Vytrčila som ruku z okna a kývala som dotuha. Započula som aj mamine uchechnutie.
" Čo ti je také smiešne" oborila som sa na ňu. " Vypadá to že si ,si už našla priateľa čo?" Usmiala som sa. Od môjho stretnutia s Narutom sa smejem nejak často. Nechala som to plávať. Aj podľa mamy mi úsmev sedí viac ako zachmúrená tvár.
Dorazili sme na adresu nášho nového domu. Vystúpili sme s taxíku. "Páni za tak lacno takýto barák?"
" Mami môžeš mi ho opísať?" niekedy vážne zabúdala že má slepú dcéru. " Oh Gomen Saky no je dva krát väčší ako náš , má dva balkóny jeden na jednej a druhý na druhej
strane je jemne oranžový
a má v predu veľké dvere a okná ala ghotic "

" Fíha" súhlasila som s mamou s tou lacnou cenou. Vo vnútri to bolo podľa maminho opisu ešte lepšie.
Starožitný nábytok , koberec s 18teho storočia - wau ak sa do troch dni nerozpadne tak si ho možno obľúbim keďže je poriadne drsný.
A tak ďalej.

Moja izba je poriadne veľká ako som už stihla ohmatať. ( Nechce sa
mi to opisovať proste veľký dom - pekný a lacný XD) Na druhý deň ma čakalo zoznámenie s tou Mikoto, Mikoto Uchiha. Prišla hneď poobede. Mam práve
umývala riady a ja som sedela na balkóne keď zazvonil zvonček.
Mama šla otvoriť. " Mikoto tak rada ta vidím" počula som zdola. Pomaly som sa vybrala dolu. " Aj ja teba Haruko" odpovedala Mikoto. Mala veľmi jemný hlas so štipkou dôrazu. Pôsobila veľmi milo. Asi si ma všimli lebo stíchli. " Ty si Sakura však?" podišla ku mne. " Áno som, veľmi ma teší paní Uchiha"
jemne som sa uklonila. " SI veľmi krásna vieš o tom?" chytil ma rumenec do tváre. " D-Dakujem" Mikoto sa zasmiala. " Ešte k tomu roztomilá" dodala a ja som si pripadala ako
zrelá paradajka. " A čo tie tvoje ratolesti Mikoto?" zmenila tému mama. "Ah ani sa nepýtaj Itachi je zase niekde s tou jeho bandou a Sasuke sa vyparil hneď ráno na letisko."


" Na letisko?"
" Hai išiel čakať kamaráta" ja som sa už radšej vyparila. Vyhovorila som sa že sa idem napiť. V Skutočnosti som znova vyšla na balkón. Začula som hlasy. " Kde si trčal Sasuke"
" Do toho ti nič nie je Itachi" cítila som trošku napätú atmosféru. Podľa mien to boli synovia Mikoto.
Dúfala som že si ma nevšimli. Na šťastie nevšimli.
Znova som sa započúvala do toho kludného ticha.
Po oslepnutí sa mi sluch zlepšil o 10%. Počula som zvuky čo normálny ľudia nemohli počuť. Nebola až taká výhoda ale aspoň niečo.
" Sakura?!"
zavolala ma mama. Zišla som znova k nim dole. " Nani?"
" Idem s Mikoto do nemocnice budeš sama dávaj si pozor jasné?"
" Jasné neboj sa " upokojila som ju - úsmevom. Rozlúčila som sa aj s Mikoto. " Rada som Vás poznala paní Uchiha"

" Aj ja teba Sakura"
a odišli. Zvalila som sa na gauč. Zachcelo sa mi ísť von. Síce by som mohla zablúdiť alebo skončiť niekde v kanáli bolo mi to jedno. Nahmatala som papierik a načarbala som niečo že idem nachvíľu preč. Mám pocit že ma zato mama pekne spacifikuje ale čo už. Vzala som kľúče a vyšla z domu. Nadýchla som sa čerstvého vzduchu. Opatrne som vyšla na ulicu. Išla som okolo zábradlia čo bolo okolo cesty. Ľudia okolo man sa ma pýtali či nepotrebujem pomoc." Nie ďakujem" vždy som odvetila.
Ďalšie prekvapenie. Japonsko asi priam kypelo dobrými ľuďmi. Zatiaľ.
Kto vie čo bude ďalej. Nedával som pozor a do niekoho som narazila. Spadli sme. Hneď som sa postavila.
" Gomenasai je to moja chyba prepáčte" poklonila som na znak úcty. " Hm" počula som ľadový hlas ako vtedy na balkóne. Určite to bol jeden s Uchihovcov. Iba okolo mňa prešiel. Tak prvý nepríjemný človek. Oprášila som sa a vykročila ďalej.
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama